Pani vykúka spoza zelených stromov,
Ó špina hnusná bletá,
V odpor hnusotu zaodetá,
Tá pani sa volá Môj Domov.
Pani ako had je podlá,
Láka ma úsmevom,
Vábi sladkým spevom,
Aby mi dýku v bok bodla.
Tradícií verná,
Duša zákerná!
Vždy do boku vrazí dýku,
Vždy poníži ma,
A zas prichýli ma keď zúri zima,
A opäť vyžíva sa v mojom kriku.
Vždy vydám sa jej do rúk,
Lebo má môj hašiš,
Keď do tela ho vrazíš,
Prežiješ ďalší deň plný múk.
Pravda krutá,
Neviem strhnúť putá.
Drogy ma držia pri panej,
Nie city,
Nie žalúdok sýty,
Okrem drog hnusí sa mi všetko na nej.
Koľko ešte budem zajatý?
Koľko ešte čakať na drogy?
Vrtieť chvostom, na kosť čakajúce dogy,
Kedy života chytím opraty?
Ó pani strašne škaredá,
Ale v rukách hrnček meda,
november 2011
Neboli nájdené žiadne príspevky.
