Úvodná stránka > Poézia > Láska či moc > Odliatky

Odliatky

Každý z nás je jedinečný, každý výnimočný,

Tak buďme všetci jedineční, všetci výnimoční!

Nie ako vytlačení z kopírky podľa predlohy,

Držaním sa medzi mantinelmi bežnosti seba strácame mnohí.

Boh chcel nech sme rôzni, preto stvoril rasy,

Preto máme rôzne črty, rôznej farby vlasy.

Preto stvoril mužov, ženy, starcov, deti,

Preto poplietol jazyky na Babylonskej veži,

Lenže ako ten čas ďalej letí,

Lenže ako ten čas ďalej beží...

Pán Boh mieni, človek mení,

Na mužov sa menia ženy.

Čarodejník celý v bielom,

Ako prútikom mávne skalpelom,

A miesto žien sa z operačnej sály,

Množstvo mužov valí.

A chce daktorá pomôcť tvári?

Či dajako zlepšiť tvary?

Žiadny problém, čarodejník to dokáže,

Nech všetky vyzerajú ako tá z hereckej branže.

Vraždou slobodného názoru sa stala móda,

Keď medzi ňou a tebou nepanuje zhoda,

Keď nemáš všade napísané Adidas,

Nie si pre nich viac, než dajaký plaz.

„Ruža všetkých ruží,

Radujte sa muži!“

Tvrdí z obrazovky hlas,

„táto naša modelka, krása všetkých krás!“

No podľa mňa musí ešte veľa papať mliečka,

Vychrtlá bulimička!

Keď najviac z nej vážia premaľované viečka.

Ale mnoho krások už prsty strká do úst,

A vyvracia svoju krásu- no hnus!

Chceme vyzerať všetci rovnako,

Každá žena ako krava, každý muž pako.

Nebojte sa ľudia, nie ste v ničom vinný!

Keď ste v dačom celkom iný!

november 2011