Sám...

Kráčam po parkovisku... sám,

Neďaleko obchodník otvára svoj krám,

Ľudia vystupujú z nablýskaných áut,

Vzájomne silene si ich obdivujú: wau... wau...

A ja idem ďalej... sám,

Po ceste plnej jám.

Kráčam po chodníku... sám,

A neviem či šťastie, či neskutočnú smolu mám,

Že sudičky vložili mi do vienka rozum,

Aký jednoduchý život majú ľudia bez dúm!

No ja mám inteligenciu, fantáziu, krv horúcu,

Veľké ciele, plány splniť súcu.

A tak musím ďalej... sám,

Po tej ceste plnej jám.

A ako tak kráčam po meste... sám,

Pomýšľam kam sa pobrať, kam?

Zvádzam vo vnútri seba bitku krutú,

No posily neprišli, nie sú tu.

A tak sa radšej už nespolieham na nikoho... okrem seba,

Len ja sám si stojím po boku vždy keď treba.

Bitka vnútri mňa medzi láskou až do špiku kosti,

A medzi túžbou zničiť bez ľútosti,

Všetko zlé, hlúpe, všetko čo je zmeniť nutné,

So zlom nemožno hodovať, spievať si na lutne.

No som na tomto svete tuším... sám,

Kto neuveril v ten sprostý, nákazlivý fám,

Že zmeniť sa už viac nič nedá,

Že treba sedieť poslušne, strážiť si svoj kúsok chleba.

Ak nie som sám, chyťte sa bratia pera,

Bo dôležitý nie je počet  či sila, lež viera.

Siedmy mocne verme v dobro našej veci,

A časom, časom pridajú sa... všetci!

                                                                                                                        október 2011

Diskusná téma: Sám...

Neboli nájdené žiadne príspevky.