Úvodná stránka > Poézia > Láska či moc > Muž (Wolfíkovi)

Muž (Wolfíkovi)

Kto rozkázať ľuďom mal právo,

Že dívať sa majú vľavo, nie vpravo?!

Kde berú toľko drzosti,

Že kážu akých si máme domov vodiť hostí?!

Ako si to vôbec dovoľujú,

Diktovať nám, s kým máme mať ruju?!

Prečo žena? Prečo muž nemal by byť voľbou správnou?

Len preto, že je to v rozpore s tradíciou dávnou?

Verte, že sú to pre mňa muky,

Žiť vo svete, kde tradície zväzujú nám ruky.

Človek je tu aby menil, zavádzal nové,

Prečo byť na korme, a nie na prove?!

Niet pre mňa nijakého dôvodu,

Prečo obmedziť ľudskú slobodu.

Prečo nežijeme v jaskyniach stále,

Veď 40 000 rokov- číslo nemalé,

Ľudia len po jaskyniach žili,

A teraz- mrakodrapy, domy, vily?

Pretože ľudstvo je stvorené pre zmenu,

Takže dôvod nie je milovať len ženu.

Vraj zvieratá to nerobia nikde v prírode,

Ani na súši, ani vo vzduchu, ani vo vode.

A čo snáď je človek dáke zviera?

Pri pomyslení na to smútok mi srdce zviera.

Človek, vrchol evolúcie, tvor úžasný,

Na čokoľvek názor smie mať vlastný.

Človek nič nesmie zakazovať človeku,

Preto nehľadajme na homosexualitu lieku.

Veď na pohlaví nezáleží,

Ak srdce na správnom mieste leží.

Je úplne v pohode, keď muž miluje muža,

Keď spája ich oboch rovnaká túžba,

Nehľaďme po nejakej degenerácií v jeho rode,

Keď muž miluje muža, je to úplne v pohode.

december 2011